Najnovšia štúdia konzultačnej spoločnosti McKinsey, ktorú interpretovala
VÚB, uviedla, že súčasná generatívna AI má potenciál automatizovať
pracovné činnosti, ktoré dnes pohltia až 70 % času zamestnancov. Zároveň
by mohla do roku 2040 priniesť zvýšenie každoročného rastu produktivity
globálnej ekonomiky o 0,2 až 3,3 percentuálneho bodu. "Je tiež
zrejmé, že vznikne obrovská priepasť medzi aktuálnymi 66 % svetového
obyvateľstva s prístupom na internet a 34 % obyvateľstva bez neho. Aj
preto sa očakáva, že najväčší prínos z umelej inteligencie budú mať už
rozvinuté ekonomiky a Čína," uviedla VÚB.
Čistý dopad na celkový počet pracovných miest v globálnej ekonomike však
môže byť podľa VÚB aj pozitívny, pretože i v minulosti sa už viackrát
stalo, že niektoré pracovné miesta budú v dôsledku inovácií zanikať,
pričom sa ekonomika zvyčajne tešila čistému prírastku pracovných miest. "Profesor
David Autor vyčíslil, že 60 % dnešných pracovníkov je zamestnaných v
povolaniach, ktoré v roku 1940 ani neexistovali. To znamená, že viac ako
85 % rastu zamestnanosti za posledných 80 rokov tvorili nové pozície,
vytvorené práve vďaka rozvoju nových technológií," priblížila VÚB.
Aktuálny "job report" Svetového ekonomického fóra podľa mesačníka VÚB
konštatoval, že z 800 nimi opýtaných spoločností takmer 75 % z nich
očakáva, že v horizonte najbližších piatich rokov bude AI využívať.
Polovica očakáva, že AI vytvorí nové pracovné miesta, zatiaľ čo štvrtina
naopak očakáva pokles miest pre používanie AI. "Najväčším motorom
rastu pracovných miest by mali byť analýza takzvaných veľkých dát (big
data), technológie riadenia zmeny klímy a životného prostredia, ako aj
šifrovanie a kybernetická bezpečnosť," dodala VÚB.